MUZIKANTI - KAPELY

Gabriel "Gabra" Vlk – veľka ikona muzikántskeho umenia a vytrvalosti v Gajaroch. Jeho prvé muzikántske kroky sa spájajú s menom Júliusa Šikutu. U neho absolvoval hodiny hry na husle, klarinet, saxafón. To, že dostal dobrú školu dosvedčuje skutočnosť, že sa dostal ako muzikant do vojenského súboru. Vtedy dobre známeho hudobného telesa „ Vojenská hudba Bratislava“.  Potom dlhé roky 50 až 70 - té pôsobil hlavne v Gajaroch, ale i v širokom okolí . Ale nechajme rozprávať jeho manželku.

Z rozprávania manželky Gabriela Vlka : 

Spoznala som ho už ako muzikanta, keď hrával na zábavách. Hrál na saxafón.  Keď sme sa zobrali začali ho volávať do Malaciek do jednej kapely, ktorá hrávala v Sokolovni. Neskôr si utvoril kapelu v Gajaroch. Najstabilnejšiu kapelu ako si pamätám tvorili :  Gabra Vlk – kapelník saxafón, Vinco Hefka - harmonika, Ludvig Pártl - trubka, Venda Šimek - saxafón, Lojza Kovarovič – klarinet,saxafón , Florián Kudlička - bicie. Podľa potreby si privolával do kapely – Karola Šimeka, Simona Mravíka, Cyríla Krenčíka, Jaroša Hefku, Štefana Hornáčka, Karola Šíru, J. Jánoša, prof. Teplého, Mira Mullera a mnoho ďaľších. Môžem povedať, že mal toho dosť. Takmer nepoznal volné soboty,nedele. Svadby striedali zábavy a rôzne oslavy  a tak sa to točilo celý rok. Moc sme si ho ako rodina neužili. Ale zas priniesol domov vyhraté „korunky“ a bolo to prilepšenie do rodiny.

Z rozprávania Antona Lončeka /klarinet/ o vzniku hasičskej kapely

v roku 1955 sa začali rozširovať rady hasičov / vtedy požiarníkov /.  Vstúpilo nás tam okolo 40 mladých chlapcov. Vznikla myšlienka,vytvoriť hasičskú kapelu. Iba niektorí predtým hrávali na nejaký hudobný nástroj. Zvyčajne to boli husle a chlapci to absolvovali u pána Júliusa Šikuty. Rod Šikutovcov bol v Gajaroch známy cez ich vysoké muzikantské majstrovstvo. Pôsobili i ako učitelia hudby. V tom čase pôsobil v Gajaroch pri osvetovej besede ako učiteľ hudby pán Matýz Šikuta. A práve on bol ochotný nás mladých cvičiť na hudobné nástroje potrebné pre dychovku. Celkom tridsiatyšiesti sme sa rozhodli, že to skusíme. No nevydržali to všetci. Niektorým sa nechcelo, niektorí to nezvládli. Ale sedemnásti sme to dotiahli až do konca. Hasičská dychovka bola na svete.   Hrávali sme v Gajaroch takmer na všetkých kultúrnych podujatiach .  JRD, Štátne majetky,1.máj, futbalisti, hody, zábavy....  A zrejme sme sa páčili ľuďom a boli aj dosť úspešní, keď nás zavolali hrať na hlavnú tribúnu do Malaciek na oslavy 1.mája 1959. Bol to výsledok nášho 4 ročného hudobného snaženia pod vedením p. Matýza Šikuty. Stali sme sa najznámejšia hasičská dychovka v okolí Malaciek a možno ešte ďalej.

Z rozprávania Vladimíra "Mira" Mullera :

Po odchode od kapely Gabra Vlka som si uvedomil, že existuje v Gajaroch hasičská kapela,avšak nemá kapelníka.Zdalo sa mi, že funguje živelne, bez riadenia a patričnej disciplíny. Rozhodol som sa chytiť príležitosti, oživiť predchádzajúce činnosti v dychovke, priniesť dávku disciplíny. Dnes ma teší, keď môžem povedať, že sa mi to čiastočne podarilo.Zakúpil som nové noty, nacvičil nové skladby, ktoré mali už úrveň doby. Chcem spomenúť najstabilnejších členov, ktorí brali kapelu vážne a najčastejšie hrávali. P.p. Zajíc, /Malačan/ Sivák,Muller, Kordoš, Lonček st., Lonček ml., Jurica, Muller O., Dobrovodský, Dojčák, Kovarovič, Andrla, Šišolák, Spusta M., Rozbora J., Hájek H., Šrámek M. Hrávali sme pohreby, ale i na zábavách, pri oslavách štátnych a cirkevných sviatkoch, volali nás Textilánka,JRD, Štátne  majetky, dedinské organizácie i obec. Zaujímavosťou vlastne bolo, že sme boli hudba hasičská. Mali sme družbu s hasičmi z Vizovíc. Často sme tam hrávali a nakoniec prišla aj pozvánka hrať na plese. Ako kapelník to bolo nemálo starostí. Opravovať noty, čo sa stratilo dopísať a to všetko si vyžadovalo jeden celý deň prípravy pred každým vystúpením. Pôsobil som v kapele takmer 50 rokov a za ten čas som spoznal veľa ľudí, od ktorých som sa veľa dozvedel, ale aj naučil. Rád spomínam na toto obdobie, na zaujímavú prácu so skvelými ľuďmi. Nedá sa zabudnúť.

Teofil Vísmek pochádzal z muzikántskej rodiny . Narodil sa i žil v Gajaroch. Jeho životným partnerom mu boli klarinet a saxafón  Hrával  spolu aj s Gabrom Vlkom vo vojenskej hudbe v Bratislave. Po príchode do Gajár založil kapelu, ktorá hrávala zábavy, svadby a bola pozývaná na rozličné kultúrne podujatia. Dlhé roky boli v Gajaroch konkurenti Gabra Vlka, ale zároveň aj kamaráti, ktorí si pomáhali v rámci kapiel. Muzikanti v kapele sa pomerne často striedali. Najčastejšie hrala kapela v tomto zložení.  Teofil Vísmek saxafón – kapelník,  brat Ladislav Vísmek – saxafón, Karol Šíra st.- trubka, Milan Blecha – trubka, Cyril Krenčík – harmonika,  Štefan Hornáček – bicie.

Miro Muller začal s hudbou roku 1959, keď začal navštevovať učiteľa hudobnej výchovy v Bratislave. Býval tam na internáte, takže s dochádzkou na výuku nemal problém . Po ukončení školy sa vrátil do Gajár. V tom čase začínala hrávať mladá kapela s kapelníkom Jankom Hrebeňom. Zobrali ho medzi seba a už v tom istom roku hrali prvú svadbu v Gajaroch. Potom hrával s viacerými kapelami a  muzikantmi. Neskôr sa presadil ako kapelník v hasičskej dychovke, kde pôsobil dlhé roky.

Kapela Jána Hrebeňa vznikla roku 1957 pri Základnej organizácii Československého zväzu mládeže v Gajaroch. Jej prvými členmi boli :  Ján Hrebeň – kapelník-saxafón, Jozef Hurban-harmonika, Karol Šíra – trubka, Ferda Černý – bicie, Milan Martinkovič-trubka, Mišo Mráz- trombón, Mišo Ritomský-trubka. Neskôr v skupine pôsobili : Viliam Sláma, Roman Malík, Miro Muller. Kapela si získala sympatie hlavne u mladšej generácie. Hrávali „čaje“ /predchodca diskoték/  pre mladých v kultúrnom dome. Kapelu si „zapožičiaval“ aj  miestny estrádny súbor Družba Gajary.

V roku 1955 vznikla pri Osvetovej besede v Gajaroch hudobná škola. Viedol ju vynikajúci učiteľ hudby, dlhoročný člen Bratislavskej vojenskej hudby pán Matýz Šikuta. Vyučoval hlavne hru na harmoniku /zošit Šefčík/ hru na husle /zošity Malát/, ale i ostatné hudobné nástroje. Škola sa stala v pomerne krátkom čase veľmi populárna. Navštevovalo ju vyše 80 žiakov základnej deväťročnej školy. Úspechy sa dostavili pomerne rýchlo. V roku 1958 vyše 40 členný detský inštrumentálny súbor vyhral okresné kolo detských hudobných súborov. Na krajskom kole v Bratislave v hale PKO  ako neznámy súbor zažil obrovský úspech. Prezentoval sa so „Smes Slovenských ľudových piesni“ v hudobnej úprave pána Matýza Šikuty. Skončil na štvrtom, žiaľ už nepostupujúcom mieste. Súbor vystupoval na rôznych kultúrnych podujatiach v Gajaroch i  po okolí. Po odchode  p. M. Šikutu z Gajár škola zanikla. Na prvej foto p. Matýz Šikuta v hornom rade štvrtý sprava.